utorok 29. marca 2016

RECENZIA: Chlapec Nikto (Allen Zadoff)

Originálny názov: Boy Nobody: I am the Weapon (2013)
Rok vydania: 2013
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: Fortuna Libri
Väzba: Pävná väzba
Anotácia: >>TU<<


O tejto knihe som nikdy predtým nepočula a pravdepodobne by som sa k nej ani nedostala, keby ju neobjavila moja kamarátka. Popravde, najprv som bola trochu skeptická, nevedela som, čo očakávať. Ale môžem povedať, že napokon to vypálilo naozaj veľmi dobre.

  Ak ste si prečítali anotáciu, tak viete, že kniha je o chlapcovi bez mena a identity, ktorý plní všetky úlohy, ktoré mu tajná organizácia zvaná Program zadá.
Najprv mi to prišlo trochu nereálne- šestnásťročný chalan zabijak. Bála som sa, že autor nedokáže vystihnúť myšlienky takéhoto chlapca, ktorý je síce tínedžer, ale nikdy nevyrastal v normálnom svete. No dosť som sa prerátala. Zadoff to vystihol priam skvelo.
  Chlapec Nikto bol dokonalým príkladom vojaka. Každý krok si dopredu premyslel, všetko v hlave kalkuloval a dokázal presne odhadnúť konania nepriateľov. Bol z neho dokonalý stroj, ktorý je naprogramovaný tak, aby efektívne dosiahol svoj cieľ. A bolo to perfektné. Samozrejme, že takýto človek nebude nariekať, že nemá priateľov a nebude sa starať o svoje oblečenie alebo výzor. Chlapec Nikto vedel, čo je podstatné a na čo sa má sústrediť.
  Veľa ľudí túto knihu kritizovalo kvôli jednoduchému štýlu, ktorým bola napísaná. Ale podľa mňa to k postave perfektne sedelo. Niekto, kto zatláča pocity a emócie do úzadia a všetko vidí čiernobielo, nebude predsa rozpitvávať každú maličkosť a strácať sa vo svojich myšlienkach.

Niekedy sa mi to po splnení úlohy stáva. Prídu spomienky. Neviem prečo. Ak sa neprestanem hýbať, nakoniec zmiznú.


  Chlapec Nikto, alebo Benjamin (toto meno používal pri poslednej misií) mi bol ako postava veľmi sympatický. Možno práve tým, že bol sústredený na svoju misiu a teda neriešil iné nepodstatné veci, mi nezačal po čase liezť na nervy. Pretože to sa mi stáva veľmi často (ehm, ako som spomínala v poslednej recenzií, však Aristoteles?). Ale nemyslite si, že bol bezcitný. V správnych situáciach vedel pocítiť ľútosť, zapochybovať o sebe alebo dokonca premýšľať, aký by bol jeho život, keby sa nevenoval tomu, čo robí.
  V knihe samozrejme nemohlo chýbať ani dievča. No nečakajte klasickú klišoidnú love story. Benjamin na Sam obdivoval jej zapálenosť, múdrosť a samozrejme aj krásu, no nebola to jeho modla ako sa často stáva v iných knihách. Ostal sám sebou, aj keď sa v ňom vďaka nej niečo pohlo.
  Príbeh bol veľmi akčný, rýchlo napredoval a ako čitateľ som vedela veľmi presne vnímať čas a časovú tieseň, do ktorej sa Benjamin dostal. Nenarazila som na nijaké hluché miesta a zakaždým, keď som skončila kapitolu, so zvedavosťou som sa vrhla na novú.
  Najviac ma však potešil záver. Bol naozaj... nečakaný. Nestáva sa často že ma niečo načisto prekvapí, ale posledné stránky som čítala s otvorenými ústami :D
  Mojou najhoršou nočnou morou sa stalo to, že pokračovania (I am the Mission a I am the Traitor) nevyšli v slovenčine a mám pocit, že ani nevyjdú. Takže asi budem musieť pozháňať tieto knihy v angličtine, pretože na pokračovanie sa rozhodne chystám :D 
  Knihu hodnotím veeeľmi pozitívne, naozaj sa mi páčila a nechala ma v napätí, ako to bude pokračovať. A myslím, že presne toto má dobrá kniha v čitateľovi zanechať :)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára