streda 8. marca 2017

RECENZIA: Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko (J.S.Foer)


Originálny názov: Extremely Loud and Incredibly Close
Rok vydania: 2012
Počet strán: 368
Vydavateľstvo: Slovart
Väzba: pevná s prebalom
Anotácia: >>TU<<

Poznáte to, keď sa na prvý pohľad zamilujete do nejakej knihy a sami neviete prečo? Buď vás zaujme obálkou, anotáciou alebo aj formou a vy po nej strašne dlho túžite, no nikdy sa k nej nejako nedostanete? Tak presne toto som prežívala s knihou Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko. Mala som ju vo wishliste niekoľko rokov (!!), no nikdy som sa k nej nejako nedostala, aj keď som ju strašne chcela. Až tieto Vianoce som ju našla pod stromčekom a viete si asi predstaviť moju radosť! :D



***


O čom kniha je?

Táto knižka rozpráva príbeh Oskara Shella, deväťročného chlapca z New Yorku, ktorému za tragických okolností 11. septembra 2001 zahynie otec. Veľmi mu chýba a najmä mu chýbajú hry, ktoré sa spolu hrávali. Najradšej mal Prieskumne výpravy, kedy mu otec dal rôzne indície alebo úlohy a on ich potom plnil. A tak keď Oskar nájde v otcovej skrini po jeho smrti kľúč s nápisom Black, rozhodne sa, že vyhľadá všetkých ľudí v New Yorku s týmto priezviskom a zistí, do akej zámky kľúč pasuje.

Moje pocity

Aj keď kniha rozoberá takú smutnú a tragickú tému, akou je smrť, neraz mi pri čítaní vyčarila úsmev na tvári. Oskar bol ako rozprávač úžasný. Strašne ma bavili jeho nápady na vynálezy, ktoré si neustále vymýšľal, jeho úprimný opis vzťahu s otcom, ktorý bol preňho veľkým vzorom a aj nevinné detské výmysly, ktoré dospelým často robili vrásky, no Oskar si ich užíval.
Ako dej napredoval, mohli sme sledovať ako Oskar dospieva, mení svoje názory a postoje. Niektoré jeho myšlienky boli naozaj dospelé a krásne, priam až srdcervúce. Svet sprostredkovaný jeho očami bol úplne iný a jedinečný.

Sledoval som ako prikrývky dýchajú, keď dýcha ona, ako zvykol hovoriť ocino, že stromy sa nadychujú, keď ľudia vydychujú, lebo som bol vtedy príliš malý na to, aby som rozumel biologickým procesom.

Kniha má veľmi jedinečnú formu. Okrem hlavnej dejovej línie sa v nej stretneme s listami a zápiskami iných postáv, ktoré dopĺňajú pozadie a vysvetľujú to, čo Oskar sám ani len netuší. Kniha je plná rôznych obrázkov, niektoré strany sú takmer prázdne a je na nich len pár slov a na posledných pár stranách je dokonca taká tá "animácia", kedy keď rýchlo listujete, zdá sa vám, že sa obrázok hýbe.
Práve týmto všetkým ma táto kniha tak zaujala a veľmi to obzvláštňovalo celý dej. Až na konci som celkom pochopila, čo vlatne všetky tie obrázky a nevšedné stránky znázorňujú a bola som tým nadšená, bol to fakt kvelý nápad.


Celý príbeh bol veľmi dojemný. Oskarov úprimný smútok za otcom bolo cítiť v každej kapitole a aj životné príbehy ostatných postáv v knihe boli často ťažké a smutné... No napriek tomu nebola kniha depresívna, Oskar ju svojou detskou úprimnosťou a radosťou veľmi osviežoval. 

Bolo tam veľmi veľa spôsobov, ako zomrieť, a ja jednoducho potrebujem vedieť, ktorý z nich bol ten jeho.

Zatiaľ to znie, ako by bola táto kniha absolútne dokonalá, bez jedinej chybičky... samozrejme, že to tak nie je, má svoje muchy. Niekomu napríklad nemusí vyhovovať to skákanie z hlavnej dejovej línie do vedľajších alebo netradičná forma... no mne sa to páčilo, možno práve tým je taká jedinečná.

Túto knižku odporúčam každému, kto má rád netradičné knihy, zaujímavé životné príbehy rôznorodých ľudí, svet opísaný detskými očami a nebojí sa si pri knihe aj trošku poplakať... Je naozaj krásna a jedinečná, určite ju môžem zaradiť do zoznamu najkrajších kníh, aké som kedy čítala :)



...niekedy počujem ako mi škrípu kosti pod ťarchou všetkých tých životov, ktoré nežijem.


Mohlo by vás zaujímať: Podľa tejto knihy bol natočený aj film s rovnakým názvom s Thomasom Hornom v hlavnej úlohe, pričom tam hrá aj Tom Hanks alebo Sandra Bullock :3

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára