Síce nepatrím k tým ľuďom, ktorí si všetky pekné citáty vypisujú alebo v knihách značia, zopár predsa len naozaj zbožňujem a niekedy si ich čítam aj niekoľkokrát denne. Preto som sa rozhodla s vami o niktoré podeliť a v skratke vysvetliť, čo ma na nich zaujalo :)
„Život je vzácny len preto, že sa končí, chlapče. V tom ver bohu. Vy smrteľníci neviete, aké máte šťastie."
Rickov štýl sa mi páči hlavne pre to, že aj keď píše prevažne vtipne, vždy sa mu podarí do knihy zakomponovať aj nejakú hlbokú myšlienku. Toto je moja najobľúbenejšia.
________________________________________________________________
„Pre to, čo nemalo tvar, čo nemalo myšlienky, čo nemalo pocity, čo nemalo dušu, pre všetko, pre všetku túto ničotu, napriek tomu pre všetku túto nesmrteľnosť, bol hrob aj naďalej domovom a ničivé hodiny spoločníkom."
Edgar Allan Poe je jednoducho spisovateľ, ktorého slová sa mi dostanú pod kožu a z ktorých sa mi robia zimomriavky. Jeho príbehy nie sú ani tak strašidelné, preto že by opisovali nejaké hrozné, krvavé a hororové udalosti... je to pre to, že všetku tú temnotu a strach Poe opisuje reálne a z vlastnej skúsenosti. Dokáže navodiť dokonalú melancholickú náladu, ktorá ma pri čítaní vždy celkom pohltí.
________________________________________________________________
„Ale v tej chvíli tancovali ulicami ako dvaja pojašenci a ja som sa vliekol za nimi, ako sa vlečiem celý život za ľuďmi, ktorí ma zaujímajú, lebo pre mňa existujú len blázni, ľudia zbláznení do života, zbláznení do debát, zbláznení do spasenia, dychtiaci, aby mali všetko hneď a naraz, ľudia, ktorí nikdy nehovoria všednosti, ale horia, horia, horia, ako tie prenádherné žlté rímske ohňostroje, rozprskujúce sa tisíckami pavúčich nôh medzi hviezdami a uprostred modro vzbĺknu a všetci vzdychajú: ,Ááách!' "
„Dean odchádzal v pretiahnutom červenkastom súmraku. Nad ním odfukovali a prechádzali lokomotívy. Ťahal sa za ním jeho tieň, napodobňoval jeho chôdzu, jeho myšlienky a samo jeho ja."
„V tých končinách západu, ako som videl predtým vo Wyomingu, sú hviezdy v noci veľké ako rímske ohňostroje a osamotené ako dharmový princ, ktorý stratil svätyňu predkov a putuje priestormi medzi hviezdami Veľkého voza a hľadá ju. Hviezdy sa takto pomaly otáčali nocou a potom, ešte dlho pred riadnym východom slnka, objavila sa ďaleko nad sivou, pustou krajinou západného Kansasu obrovská červená žiara a nad Denverom sa roztrilkovali vtáci."
Kerouaca obdivujem pre ten jeho štýl-neštýl: jednoducho píše, slová z neho plynú a nerozmýšľa nad tým, ako tá veta vyzerá, ako by mala vyzerať... jednoducho píše to, čo cíti a tvorí z toho niečo krásne. Navyše dokáže veľmi zaujímavo a poeticky opisovať prírodu, mestá a cestovanie, ktoré tak miloval a ktorému zasvätil väčšinu svojho života.
________________________________________________________________
„Vlastný život mi vtedy pripadal akýsi príliš úplný a možno treba všetko rozbiť, aby sme zo seba vybudovali niečo lepšie."
„Od dokonalosti nemožno očakávať viac ako okamih."
„Podporné skupiny som tak miloval, lebo keď si ľudia mysleli, že umierate, venovali vám plnú pozornosť. Ak to bolo možno posledný raz čo vás vidia, videli vás naozaj. Všetko ostatné o ich šekovej knižke, pesničkách v rádiu a nemožných vlasoch išlo bokom.
Venovali vám plnú pozornosť.
Ľudia počúvali a nečakali len na to, kedy sa dostanú k slovu.
A keď prehovorili, nerozprávali vám príbeh. Keď ste sa zhovárali, niečo ste budovali a potom ste obaja boli iní ako chvíľu predtým."
Palahniukov štýl sa ťažko opisuje, pretože jeho genialita skvie v celku- to ako v knihe rozdeľuje kapitoly a ako postupne podáva informácie... no aj tak ma zaujalo niekoľko jeho krátkych citátov. Medzi všetkým tým (väčšinou) negatívnym čo píše, sa raz za čas objaví niečo takéto krásne a hlboké. No aj keď opisuje negatívne veci, je v tom niečo pekné. Jednoducho by som sem mohla prepísať celú knihu, pretože sa mi celá neskutočne páčila (mimochodom RECENZIAAA) :D
________________________________________________________________
„Niekedy počujem ako mi škrípu kosti pod ťarchou všetkých tých životov, ktoré nežijem."
„Sledoval som ako prikrývky dýchajú, keď dýcha ona, ako zvykol hovoriť ocino, že stromy sa nadychujú, keď ľudia vydychujú, lebo som bol vtedy príliš malý na to, aby som rozumel biologickým procesom."
„Chcel som jej povedať o všetkých tých klamstvách, ktoré som jej narozprával. A potom som chcel, aby mi povedala, že je to v poriadku, lebo občas musí človek urobiť niečo zlé, aby urobil niečo dobré."
Toto je ďalšia z niekoľkých výnimočných kníh, ktoré som čítala. Tieto citáty sa mi páčia hlavne preto, že ich vyslovil len deväťročný chlapec, ktorý by však svojou vyspelosťou a zrelým pohľadom na svet bezproblémov prevalcoval hocijaké "strašne vyspelé a dokonalé" postavy z ostatných kníh.
________________________________________________________________
„Rowan stál v daždi so svojou kráľovnou, vdychoval jej vôňu a nechal ju kradnúť mu teplo tak dlho, ako potrebovala."
„Chcela tancovať. Nie od radosti, ale preto, lebo cítila, ako v nej jej oheň splýva s hudbou a pulzuje jej v kostiach. Melódia bola ako tapiséria utkaná zo svetla, temnoty a farby. Vytvárala jemné očká reťaze, ktorá sa jej omotala okolo srdca a vystrelila do sveta. Viazala ju so všetkým. So všetkým ju spájala."
Na Sarah J. Maas sa mi najviac páči, ako farbisto a emotívne dokáže opisovať aj nehmotné veci, ako sú napríklad pocity, farby a hudba... je to niečo neskutočné. Všetko, čo opisuje, mám vždy živo pred očami. Možno preto sa mi tak zapáčili jej knihy- vďaka tomu mi prídu takmer reálne.
________________________________________________________________
Tak teda, toto boli moje najväčšie srdcovky. Páčil sa vám niektorý z citátov? A aké sú vaše najobľúbenejšie? Určite mi dajte vedieť! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára